KTO NECHAL OTVORENÉ TIE DVERE?

            „Kto nechal otvorené tie dvere?“ opýtal sa podráždene jeden monsignore, ktorý sprevádzal Jána Pavla II. na jeho ceste do Írska. Pápež totiž, keď videl pootvorené dvere a vo vnútri miestnosti vyloženú Najsvätejšiu sviatosť, vkĺzol dnu a ostal tam hodnú chvíľu sám. Následkom toho prišiel na stretnutie s írskym premiérom s polhodinovým meškaním.
            „To som zariadil ja,“ odpovedal iný monsignore. „Keďže ho sprevádzam už od začiatku jeho ciest, uvedomujem si, akú má potrebu ostať pred Bohom vo sviatosti sám. I keď vtedy zabudne na čas a vôbec ho nezaujíma ďalší bod programu. Vždy nám odporúča, aby sme pri organizovaní jeho programu na cestách brali udalosť slávenia svätej omše ako absolútne základnú a všetko ostatné sa musí od tejto udalosti odvíjať.“
            Prosme i my o milosť, aby svätá omša pre nás bola nie najposvätnejšou povinnosťou, ale skutočnou potrebou duše.